Moje básne

Dorazili síce vločky,

Kto to šťastie nemal veru?

Prefičal pomedzi pomníky.

Chránime ich v srdciach teda.

nech sa pohľad zakotúľa

Čo ak povel dopletiete

Ako netopier som visel

Prileteli zelenáči sem

Nie je to sen, mám nový deň

keď svoj tieň prekročím.

Na dovolenke z obrázku,

Že v Anglicku zažiť prelom?

preto sa po uši máme radi.

keď fotrovci sú na nervy.

Katastrofa – odpovedám s pokojom.

Kocúr - lišiak, urobil si psinu.

Vraj ľudia budú lepší, hovoria.

Na letisku v Bratislave

Ale nič z plánov, tie sa menia.

Na najslnečnejšom mieste

Rôznorakosť ste vidieť nechceli,

Všetko mŕtve vošlo do zeme.

Keď vyhnanci utekali z raja,

Zvykli si iní ľudia, tiež aj my.

Vdýchli pokoj strápenému kraju.

– ako odtieň z vresku plameňov.

Nastal čas podriadiť sa zákonu

Jesenné ráno – to je bod nula.

Budú z nás nedeľní odvážlivci.

Dom z kariet postaviť treba.