Na úteku

Došla s rachotom

a spustila fanfáry.

Zmeravel som na tvári.

Nenechala ich 

na potom.

Vtrhla jeseň

s mračnami.

A uväznila ma medzi steny.

S hromami kula pikle.

Ako obvykle

bránil som sa mlčaním.

Tuctová je

a smrdí gýčom.

Podľa mapy

rok čo rok

neprekvapí

v ničom.

Evergreen

preluduje v daždi.

A prvé, čo mi napadne:

na Londýn

si to namierim.

Západne.

V metropole planéty,

v metropole dažďa,

Dráždia ma vetry 

i lejak bohatý.

Vyčkávam zavretý,

či azda sa to obráti.

Zvrat sa nekoná,

padne opona.

Udrie melanchólia.

Tam ma chlácholia

po svojom

– s anglickým pokojom.

Utekajúc

pred dažďom jesene

– úhlavným nepriateľom.

Že v Anglicku zažiť prelom?

Pri počine smelom

vysmiali ma

v mokrom Londýne.

Povedali:

Oh my God,

nápad na migrénu. 

Planý.

Že útek k Big Benu?

Dažďa sa nezbavíš

– vojdeš mu rovno do rany.