Nejedna báseň
06.09.2024
Zrodila sa v tichosti,
v hlavách
z hrúz a starostí.
No i to sa stáva,
že múza brnkla
na cnosti.
Nosíme ju tajne,
Schovanú
ako peniaze.
Komu že ju dáme?
Kto ju svetu ukáže?
Cenná je,
hoc nepadla z neba,
vietor neprivial.
A predsa ju máme.
Do hláv prišla
nemá
– zo všadiaľ.
Pri pohľade na lúče.
Pri pohľade na hory.
Vynorí sa z morí slov.
Sú žiadúce,
inak múza vyhorí.
Vyrozpráva opisy
o slnci
i letách.
Dali sme jej štýl
k vykresleniu sveta.
Dokope nás k dumaniu,
ponabáda.
Za stara i za mlada
– i úsmevy nastanú,
aby bola nálada.
Hojdáme ju vo vate.
Keď múzam
klope na bránu,
vtedy ju zbadáte
– nejednu báseň písanú.
